Denne to máme na očiach, a predsa sa žiadna zmena nekoná. Sme hrdí na to, že náš mozog je najrozvinutejší v našej živočíšnej ríši. V poslednej dobe sa, ale čím ďalej tým častejšie ukazuje, že sme tento náš vnútorný orgán úplne prestali používať. Súdne spory, politika, polícia a takmer všetko, čo sa okolo nás deje je tým postihnuté. Sudca naparí človeku, ktorý vydieral, doživotie, ale vrahovi celej vlastnej rodiny smiešnych dvadsať rokov podmienečne. Tu už nejde o spravodlivosť, ale o myslenie. Sudca sa len drží zákona. V prípade, že by ho porušil v nejakom prípade, kde je to možno aj potrebné, dostal by sa sám do nemilosti, prípadne zo súdnej siene rovno do väzenia. Má takýto sudca ešte dôvod zamestnávať mozog? A čo jeho slobodná vôľa? On tieto schopnosti nie nechce, on ich priam nesmie používať! A načo je v spoločnosti takéto zamestnanie? Tento človek nemá ani dostatok moci, aby odsúdil vrahov, ktorí zabili desiatky ľudí.
Homo sapiens policiensis
Nenarážam však len na súdnictvo. Naša polícia funguje podobne. Tento štátny orgán bol vytvorený na to, aby chránil bezpečnosť slušných občanov a udržiaval poriadok. Naša polícia už ale tento účel dávno prestala plniť. Stala sa len hračkou v rukách záujmových skupín. Myslíte, že niekedy vyriešia toľko diskutovaný prípad Daniela Tupého? Napriek prianiu a očakávaniu ľudí, sa to pravdepodobne nepodarí. A ak áno, tak je takmer isté, že pôjde len o obetného baránka. Skutočný vinník bude naďalej behať po slobode. Ako v prípade Cervanovej.
"Buzerácia" bežných občanov taktiež nie je ničím výnimočným. Cestné kontroly majú zmysel, ale to, že vás na diaľnici obehne nejaký blázon dvestovkou, a vy dostanete dve minúty na to pokutu za prekročenie rýchlosti o desať kilometrov, je naozaj zvláštne. Bohužiaľ takto vyzerá slovenská realita.
Dôverčivosť alebo hlúposť?
Rovnako to je aj vo vysokej politike. Šesť rokov nepopulárnych opatrení a uťahovania opaskov stačilo na naštartovanie ekonomiky. Teraz zrazu príde nejaký človek a povie nám, že za jeho vlády tu bude lepšie, a že nám dá všetko, čo budeme potrebovať.(Nepripomína to trocha socializmus?) No napriek tomu ako zábavne( a smutne) to znie, pravdou je, že niektorí občania sa ešte postavia aj na obranu takýchto ľudí. „Veď on nám chce len dobre!“ Tvrdia svorne. To že im stúpnu dávky o 300 korún vidia, ale že im zárobok klesol o 500 korún veľkoryso prehliadajú. A nášmu rozumu to už ani nevadí. Otupený návalom informácii už prestal biť na poplach a radšej si len lenivo odfukuje.
Koniec sveta?
A čo s tým? Razantné riešenia? Ľahká pomoc? Také niečo v dnešnej vysoko sofistikovanej(zložitej) spoločnosti asi ani neexistuje. Ale skúsme aspoň občas použiť rozum a dobrú vôľu. Skúsme viac odpúšťať drobnosti. O to tvrdšie však posudzujme vážne priestupky a porušenia zákona!!! Nestojme ako neandertálci, ktorými sa pomaly stávame, a konajme!!! Tlačme na tých, ktorým sme zverili moc nad vecami verejnými, aby konali. A nielen akože.
Dva plus milión rovná sa nula.
„Dávame veľké peniaze na rozriešenie prípadu.“ Takéto a podobne vysvetlenia majú výpovednú hodnotu nula. (To sú miesta, kde treba zvýšiť tlak. To by nám mohlo konečne pomôcť pohnúť sa z miesta.) Každý by mal prispieť a keď nás bude dosť, možno pohneme tým naším lenivým národným mozgom.