reklama

Sneh a nostalgia

Aký mate pocit keď sneží? Čo vám vtedy behá po rozume? Jedni nad tým rozmýšľajú len čiste prakticky: „Padajú vločky, nič nevidím, je mi zima, nech je už pre Boha leto.“ Iní to vidia celkom inak.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Pre mňa nie je väčšej radosti, ako keď sa v niektorý neskorý novembrový deň ráno zobudím, a vidím, že je všetko tak nádherne biele. Žiadna špina, ľudí nemôžete prehliadnuť, pretože sa ako čierne paličky pomaličky posúvajú smerom k svojmu cieľu. A keď potom otvorím jedno z balkónových okien, a ovanie ma ten krásne mrazivo ľadový vzduch, už mi nič nechýba. Som proste nadchnutý týmto ročným obdobím.

 Keď sa potom ako správny športovec, v teniskách, vydám do zasnežených ulíc Bratislavy, moje šťastie neponzá hranice. Celé mesto jednoducho získava ďalší rozmer, ktorý v lete nikdy neuvidíte. Vždy to vo mne prebúdza spomienky na tie roky, keď som sa, ešte ako škôlkar, obliekol do fialových jednodielnych „oteplovákov“, dal som si „palčáky“ na ruky a pustil som sa do uskutočňovania môjho tajného plánu. Otravoval som môjho otca až dovtedy, kým sa nepodvolil, nevzal kľúče a asi po 5 minútach sa nevrátil so sánkami v rukách. Samozrejme, že sklznice boli cele oranžové od hrdze, ale to už bola moja úloha. „Keď ich pekne navoskuješ, môžeme sa ísť spúšťať.“ S takýmto prísľubom, v mojej detskej mysli, boli sánky čistučké ako zo závodu už o par minút. Potom sme sa vybrali k najbližšiemu kopcu. Ten bol našťastie len na skok. Prešli sme cez dve parkoviská a boli sme pri zamrznutom mŕtvom ramene. Mňa samozrejme, ako takého princa, ťahal otec celú cestu za sebou na sánkach. A poďho spúšťať sa. Prosto povedané krása.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 S takýmito myšlienkami napredujem ulicami. Šmýkam sa, pozerám, ako sa občas niekto natiahne na tých bielučkých chodníkoch a ako autá len veľmi pomaly napredujú tou „kašou“, ktorá vznikla na neodhrnutej ceste, a pomaly sa vo mne zobúdza ten starý známy pocit. Niečo visí vo vzduchu. Idem tak mestom. Zhon na každom rohu, a ja akoby vytrhnutý z tohto deja sa snažím prísť na to, čo je tým posledným dielikom v mojej skladačke. Keď sa dostávam na Kamenne námestie, centrum to nášho mesta, cítim akoby som sa práve zobudil zo sna. Sna, ktorý je neuveriteľne chladný, ale krásny. A keď vidím tie hordy nakupujúcich, konečne ma napadne to slovo, nad ktorým tak bohumilo už niekoľko minút rozmýšľam. Vianoce. To je to, čo visí vo vzduchu. Tá atmosféra je pre mňa nezameniteľná. Už pomaly cítim vôňu vareného vína na námestiach, a keď sa ešte viac zavetrím, prídem na to, že cítim aj medovníky. Tie budeme piecť s mojou dobrou maminou tak dva-tri dni pred Štedrým večerom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Po chvíľke nostalgie začnem rozmýšľať nad tým, ako sa dostanem na najbližší kopec, s mojim snowboardom v ruke. A keď sa na ňom ocitnem, je to opäť také krásne, ako to bolo kedysi so sánkami.

Ondrej Kubovič

Ondrej Kubovič

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Toto som ja. Mam take nazory ake mam, ale ten kto ma pozna-spozna si zvykne.=) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu